Podľa loveckej povesti bola Devana bohyňou lovcov, ktorú uctievali Slovania žijúci na území nachádzajúcom sa na dnešnom rozhraní Slovenska a Poľska. Slovanskí bohovia a bohyne sídlili vysoko nad strmými skalnými stenami a oblakmi, na mieste zvanom Planina. Vládca bohov a bohýň, mocný Perún, splodil s bohyňou Ladou dcéru Devanu.
Keď Devana vyrástla v krásnu mladú ženu, bola pýchou svojho otca Perúna, ktorý jej, aj napriek protestom božských obyvateľov Planiny, odpúšťal všetky porušenia stáročných zvyklostí Planiny. Okrem Devany bol Perún pyšný aj na svoje stádo bielych jeleňov. Jedného dňa Perún položil do rúk Devany luk a šípy so slovami: „Odteraz si paňou lesov, lúk, riek a jazier so všetkým čo v nich žije, chráň ich a dobre si všímaj či ľudské plemä si váži dary, ktoré sú mu dávané a podľa toho im dopraj alebo ber. Na srdce ti však najviac kladiem starostlivosť o moje biele jelene. Nikdy nedopusť, aby ktokoľvek z ľudského rodu usmrtil čo i len jedného z nich.“
Devana sa po čase zaľúbila do syna človeka, ktorému dovolila, aby si mohol uloviť bieleho jeleňa. Bohovia a bohyne však usmrteniu bieleho jeleňa zabránili. Keď sa o tom všetkom dozvedel Perún, zničil osadu aj s jej obyvateľmi, v ktorej syn človeka býval a jeho samotného premenil na vodu. Ako každého otca pyšného na svoju dcéru, tak aj Perúna po čase hnev prešiel a dovolil Devane aby sa večne, ako krásny prízrak Planiny, starala o lovcov a všetkých tých, ktorí milujú lesy a lúky plné zveri, čisté rieky a jazerá plné rýb. Všetci bohovia a bohyne potom z Planiny odišli, ostala len Devana, ktorá odvtedy, podľa toho ako si ľudia vážia jej dary, dopraje im loveckého úspechu a ochrany pred nešťastím v lesoch, na lúkach, riekach a jazerách, na miestach nad ktorými sa rozprestieralo sídlo slovanských bohov a bohýň - Planina.
Lovecká povesť o bohyni lovcov Devane sa odovzdávala z generácie na generáciu len ústnym podaním. Po prvýkrát loveckú povesť dal na papier M. Húževka vo svojej knižôčke loveckých povestí Devana, bohyňa lovcov, ktorá vyšla v roku 1998.
 |
Čas je neúprosný, nezadržateľne plynie a poľovníkov z generácií, ktoré sa zaslúžili o vysokú úroveň poľovníctva na Slovensku, neúprosne ubúda, odchádzajú do večných lovíšť.
V našej poľovníckej komunite bývalo a aj je dobrým zvykom oceniť prácu a vynaložené úsilie poľovníkov pri ich významných životných alebo poľovníckych príležitostiach aj niekoľkokrát počas ich života. Udeľovaniu poľovníckych ocenení a vyznamenaní vo veľkej väčšine prípadov predchádzali zvyčajne rôzne administratívne postupy a obmedzenia, o návrhu na vyznamenanie na základe veku navrhovaného na vyznamenanie, počtu rokov jeho členstva v poľovníckej organizácii, dodržania jednotlivých stupňov vyznamenania, možnosti udelenia vyznamenania podľa počtu členov v príslušnej okresnej organizácii, atď. nakoniec zvyčajne rozhodli funkcionári, ktorí vo veľkej väčšine prípadov menovaného ani osobne nepoznali a veľakrát boli od jeho poľovníckeho pôsobenia vzdialení aj niekoľko stoviek kilometrov.
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, poľovníkov ktorým už boli udelené všetky možné a dostupné poľovnícke vyznamenania, neustále pribúda. V ostatnej dobe sa hromadia prípady, že poľovníkovi, najmä pri jeho významnom životnom jubileu, nie je čo udeliť, lebo všetky dostupné poľovnícke vyznamenania už má. V lepšom prípade sa takáto situácia rieši papierovou formou t. j. viac alebo menej vydareným diplomom, v horšom prípade sa na jubilanta jednoducho v tichosti zabudne.
POĎAKOVANIE DEVANY umožňuje takýmto, nie práve najpríjemnejším, situáciám predchádzať.
Po prvýkrát v celej doterajšej histórii udeľovania poľovníckych vyznamenaní a ocenení sa POĎAKOVANIE DEVANY udeľuje zároveň aj manželke poľovníka za jej podporu, trpezlivosť a zhovievavosť.
POĎAKOVANIE DEVANY môže udeliť akýkoľvek subjekt zaoberajúci sa výkonom práva poľovníctva alebo činnosťou súvisiacou s poľovníctvom so sídlom na území Slovenska (poľovnícke združenie, poľovnícka spoločnosť, kluby zaoberajúce sa poľovníckou kynológiou, históriou, strelectvom, sokoliarstvom, múzeum, SPZ, OkO-RgO SPZ, SPK, OPK, atď.) komukoľvek - t. j. poľovníkovi alebo fyzickej osobe, ktorá dlhodobo vykonáva činnosť priamo súvisiacu s poľovníctvom, bez akéhokoľvek administratívneho obmedzenia resp. schvaľovania.
Nikto nevie lepšie zhodnotiť prácu poľovníka ako jeho kolegovia poľovníci. Je len na svedomí subjektu, ktorý POĎAKOVANIE DEVANY udelí, či sa rozhodol správne.
POĎAKOVANIE DEVANY tvoria dve plakety, jedna pre poľovníka a jedna pre poľovníkovu manželku, vyhotovené sú z tombaku o priemere 50 mm, dva strieborné šperky (puncované) so zeleným polodrahokamom - chryzoprasom, ktoré sa nosia pripevnené na slávnostnom poľovníckom odeve, všetko uložené v drevenej etui s textilnou výstielkou a diplom. Spoluautor výtvarného návrhu plakiet akad. mal. V. Bilčík navrhol Devanu, namiesto prísnej, vetrami ošľahanej, akčnej lovkyne, ako krásnu mladú dievčinu, z ktorej vyžaruje pokoj, skromnosť a neha. Inšpiráciou tvaru strieborných šperkov a písma sú šperky a písmo z obdobia Veľkej Moravy.
 |
 |
| plaketa poďakovanie poľovníkovi |
plaketa poďakovanie manželke poľovníka |
 |
|
| drevená etua | |
 |
|
plakety a strieborné šperky |
|
 |
|
| strieborný šperk pripevnený na slávnostnej poľovníckej uniforme |
|
Podrobné informácie o distribúcii ocenenia poskytneme na požiadanie
na adrese: petersomek@gmail.com